என் இதயம் இரும்பு என்று நினைத்தேன்... காந்தமாய் நீ என்னை ஈர்த்தாய்... என் இதயம் பாறை என்று நினைத்தேன்... அதன் இடைவெளியில் செடியாய் நீ வளர்ந்தாய்... என் இதயம் மணல் என்று நினைத்தேன்... கடல் அலையாய் அதை அடித்து சென்றாய்... என் இதயம் காலி மனை என்று நினைத்தேன்... கோவில் கட்டி அதில் குடிகொண்டாய்... அனால் நீ என் இதயத்தை பிணம் என்று நினைத்தா சவகுழித் தோண்டி அதை புதைத்தாய்...
Kavidhai nalla iruku da, aana yen ellorum yen ipadi kadhal sogam sotta sotta ezhudareenga......:rant Oru happy kavidhai ezhudu Vaishu....:idea
காதல் தோல்வி கவிதைல தான் ஜெயா அக்கா ஒரு சுகம் இருக்க மாதிரி இருக்கும் சோகம் இருக்க மாதிரியும் இருக்கும்! ரொம்ப நல்ல இருக்கு டா வைஷு!:thumbsup
vaishu apdiya...sollave illa... arumaya irukku kavithai... jeya............. ippa avarkooda sandai potrukka...athunaala soga kavithai...samaathaanam aana piragu happy kavithai ezhuthuva.... :hide:
arumaiyana kavithai nu sonathuku nandri...Bow aana FYI na yarayum kathalikkavillai... i'm not interested...shakehead
vaishu, while reading the first few lines, i never guessed it as a sad ending.... beautifully written.....
உன் இரும்பு இதயம் பற்றி கரும்பாய் இனிக்க கவிதை சொல்லி அரும்பாய் எனை மலர வைத்த குறும்புக் காரியே..... அருமை உனது வரிகள்....